reklama

Reinkarnácia alebo kresťanstvo a čo tak oboje?

Bakalársku prácu na Teologickej fakulte som písal o reinkarnácii. Reakcie veriacich aj  neveriacich priateľov boli takéto: „To môžeš?“ pýtali sa mnohí a boli prekvapení, ako môže budúci katolícky kňaz uvažovať o prevtelovaní.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Avšak štúdium teológie je práve o tom, o uvažovaní a o kritickom myslení. A bezpochyby téma, ktorá podľa štatistík v kresťanských krajinách oslovuje 20 až 30% ľudí, si uvažovanie zaslúži. Na náboženstve nás učili, že dobrí ľudia pôjdu po smrti do neba a zlí naopak do pekla. Pomerne jednoduché pravidlo. Avšak, keď sa pozrieme na svet, mnohí ľudia sú niekde v strede – priemerní. Možno aj ja si poviem, koľko krát sa snažím byť dobrý, no často zlyhám a od dokonalosti to má ďaleko. Jeden život tu na zemi sa zdá ako krátky čas na to, aby rozhodol o celej mojej večnosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veľmi zaujímavé je, že kresťania, ktorí veria v reinkarnáciu, ju vnímajú odlišne ako ľudia východných náboženstiev, kde je prevtelovanie podstatnou súčasťou ich učenia. Pozrime sa preto na rozdiely.

Reinkarnácia v hinduizme

V hinduizme má viera v reinkarnáciu svoje pevné miesto. Myšlienka o prevtelovaní sa objavuje v Indii už v 8. storočí pred Kr., avšak neprináša niečo pozitívne vo forme nových a nových možností, pretože základným motívom indického myslenia je chápanie života ako utrpenia. Človek sa musí neustále vracať na tento svet, kde trpí. Príčinou kolobehu znovuzrodení je naviazanie človeka na tento svet. Reinkarnácia zabezpečuje spravodlivosť. Každý zlý skutok bude totiž potrestaný, či už v tomto alebo v budúcom živote. Rovnako platí, že utrpenie je zaslúžené a je to dôsledok súčasného života alebo tých minulých. Kto žil zle, v nasledujúcom živote sa narodí so zlými predpokladmi, naopak dobrý sa narodí na vyššej úrovní, či už vo vyššej kaste, alebo dokonca ako iná bytosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napriek tomu, že reinkarnácia zabezpečuje spravodlivosť, Indovia ju nevnímali pozitívne, práve naopak. Uvedomovali si, že každý jeden človek či bohatý alebo chudobný má svoje problémy a s nimi prichádza aj utrpenie. Všimli si, že ako v živote jednotlivca, tak aj vo vývoji celých národov a kultúr možno pozorovať mladícke okúzlenie životom, ktoré vystrieda zrelosť a nakoniec príde uvedomenie si pominuteľnosti a pochybných hodnôt všetkého pozemského.

Puto k novej existencií určujú skutky, je jedno či sú dobré, alebo zlé. Preto na oslobodenie z kruhu reinkarnácii sa človek musí vzdať jednania, činnosti, vzdať sa seba samého, prekonať vôľu k životu, prekonať všetky žiadosti a túžby a prestať akoby konať. Okrem toho potrebuje spoznať to, čo je nepominuteľné. Spasený človek sa zjednotí s Brahmom a jeho osobná existencia zaniká. (Porov. Störig, H. J.: Malé dějiny filozofie, s. 32-39.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako vnímajú reinkarnáciu mnohí kresťania

Tí kresťania, ktorých oslovila myšlienka prevtelovania, ju vnímajú ako niečo pozitívne. Ponúka totiž ďalšiu nádej. Aj keď nedosiahnem dokonalosť v tomto živote, budem mať ďalšie možnosti, aby som sa stal lepším v tých nasledujúcich. Jeden život sa zdá byť krátky. Okrem toho reinkarnácia pomerne jednoducho rieši problém utrpenia. Všetko utrpenie je zaslúžené a tak sa nám čiastočne upokojuje svedomie. Keď vidím niekoho cudzieho trpieť, nemusí ma to trápiť, veď ten človek si to zaslúžil. S týmto problémom sa mnohokrát stretla sv. Matka Tereza v Indii. Keď pomáhala trpiacim ľuďom, mnohí jej vysvetľovali, že ten človek si raz bude musieť všetko zlé odtrpieť a preto je jej pomoc zbytočná, v skutočnosti iba oddiaľuje dané utrpenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvý krát som o reinkarnácii počul ako štvrták na základnej škole od mojej spolužiačky. Myšlienka ma oslovila a nevidel som žiadny problém, prečo by som nemohol veriť v učenie Ježiša Krista a súčasne v prevtelovanie. K tejto myšlienke som sa znovu vrátil na vysokej škole počas štúdia informatiky. Vtedy som už poznal kresťanské učenie hlbšie, aj to, že reinkarnácia je v rozpore s týmto učením. Diskutoval som s viacerými ľudmi vrátane kňazov, no nevedel som pochopiť, prečo by sa prevtelovanie malo s kresťanstvom vylučovať, prečo jedno alebo druhé, prečo nie oboje?

Učenie Ježiša Krista o záchrane, o nebi...

Až neskôr som začal chápať, čo Ježiš učí o budúcom živote. Predtým som to vnímal jasne – dobrí pôjdu do neba a zlí do pekla, no Ježiš Kristus má mierne iné rozlišovanie. Vysvetľuje to na mnohých príbehoch, ktoré máme zachytené v Novom Zákone, v evanjeliách.

Asi najdojímavejší je príbeh o márnotratnom synovi a jeho milosrdnom otcovi. Otec má dvoch synov a jeden z nich si vypýta svoju časť dedičstva, otec však ešte žije. Napriek tomu mu peniaze dá a syn odchádza do sveta. Všetky peniaze minie a začína pre neho ťažký život chudobného. Nakoniec si uvedomí, že v otcovom dome sa má aj ten posledný sluha lepšie ako on, rozhodne sa preto vrátiť a požiadať otca o odpustenie s tým, aby mohol pre neho pracovať ako sluha. Fascinujúca je však reakcia otca. Ježiš hovorí, že syn bol ešte ďaleko, keď ho zazrel otec a bolo mu ho ľúto. Otec uteká naproti svojmu synovi, hodí sa mu okolo krku a vybozkáva ho. To je moment, kedy syn ešte nepovedal ani slovo. Až po tomto privítaní prednesie syn ospravedlnenie a prosí, aby mohol pracovať ako sluha. No otec prikáže vystrojiť obrovskú hostinu a do svojho domu ho uvádza opäť ako syna. Vypýtať si dedičstvo dopredu, predstavovalo obrovskú aroganciu, znamenalo to povedať otcovi, že je pre neho mŕtvi. Napriek tomu otec odpúšťa, nečaká, že by to syn vrátil, alebo inak odčinil. Nečaká dokonca ani na ospravedlnenie, stačí mu návrat jeho syna. (Porov. Evanjelium podľa Lukáša 15,11-32.) Príbeh o otcovi nie je príbehom o Bohu, ktorý čaká na dokonalých ľudí, kým všetko najprv odčinia a napravia, ale je to príbeh o Bohu, ktorý dáva nebo ako dar, každému kto je ochotný ho prijať.

Ježiš to potvrdzuje aj ďalším príbehom. Príbehom o hospodárovi, ktorý si najíma robotníkov do vinice. Prvú skupinu zavolá skoro ráno a dohodne sa s nimi na mzde – jeden denár. To bola bežná mzda robotníka za jeden deň, ktorú potreboval, aby uživil svoju rodinu. Hospodár hľadá ďalších robotníkov, nachádza ich o deviatej, o dvanástej, o tretej popoludní a nakoniec poslednú skupinu o piatej večer. Všetkých volá pracovať do svojej vinice. O šiestej sa práca končí a hospodár ich začína vyplácať. Každý dostane presne jeden denár. (Porov. Evanjelium podľa Matúša 20,1-16.) Predtým som uvažoval, že dobrí pôjdu do neba, zlí do pekla a tí priemerní, tí čo sú niekde v strede, sa na túto zem vrátia, proste sa reinkarnujú. No, ktorí sú v tomto príbehu tí priemerní? Jedna skupina pracovala 12 hodín, ďalšia 9, 6, 3 a 1 hodinu. Priemer je niekde okolo šiestich hodín, no tu Ježiš hovorí, že aj ten posledný, hlboko podpriemerný, ten čo pracoval 1 hodinu dostáva plnú mzdu, dostáva nebo. Áno, tento hospodár v príbehu sa mnohým zdá byť nespravodlivý, zvlášť tým veriacim, ktorí celý život chodia do kostola, celý život žijú podľa Božích prikázaní, alebo aj nám kňazom, ktorí zasvätia svoj život Bohu, obetujú všetko a potom si povedia, prečo by niekto, kto žil celý život zle a poslednú hodinu sa obráti, mal dostať rovnako? Prečo by mal dostať nebo? No Ježiš v príbehu odpovedá aj na túto námietku. Či nemôže zo svojím majetkom robiť, čo chce? Či nemôže aj tomu poslednému, ktorý pracoval, dať rovnako? Nemôže Boh dať nebo aj tomu najmenšiemu, ktorý po ňom túži? Hospodár sa na konci spýta: „Zazeráš na mňa preto, že som dobrý?“

Božia spravodlivosť je v týchto príbehoch fascinujúca, až nepochopiteľná. No Ježiš nerozpráva iba príbehy. V najťažšej chvíli svojho života, keď zomiera na kríži, potvrdzuje, že Boh je naozaj takýto. Na kríži zomierali v tej dobe najväčší zločinci. Tí, ktorí boli odsúdení za vraždu, vzburu alebo útok na vysokopostavených ľudí. Vedľa Ježiša boli ukrižovaní takýto zločinci a jeden z nich sa v tej chvíli, možno hodinu pred smrťou, Ježiša zastane. Verejne vyzná, že jeho trest je spravodlivý a Ježiš je ten, ktorý je nevinný. V tom momente prosí Božieho syna, aby si na neho spomenul, keď bude v nebi. A Ježiš ho ubezpečí, že ešte v ten deň sa tam stretnú. (Porov. Evanjelium podľa Lukáša 23,39-43.) Išlo naozaj o poslednú hodinu, možno o posledné hodiny. A Boh nežiadal odčinenie, stačilo uznanie viny, ľútosť a nebo dáva ako dar.

Z týchto príbehov môže mať človek pocit, že do neba sa dostanú všetci, akoby peklo bolo prázdne. No Ježiš jasne ukazuje, že to tak nie je. Aj márnotratný syn sa nemusel vrátiť, nemusel sa odhodlať ospravedlniť a v takom prípade by nezažil otcovu milosrdnú lásku. V príbehu o hospodárovi hovorí Ježiš o tých, ktorí mali túžbu pracovať a ktorí pracovali aspoň chvíľu. Nehovorí však, že by hospodár platil aj tým, ktorí vôbec nepracovali. A na kríži, vedľa Ježiša je aj ďalší zločinec, ktorý aj napriek napomenutiu, v poslednej hodine života, o odpustenie neprosí.

Ježiš nás v celom svojom učení povzbudzuje ku konaniu dobra, k radikálnemu konaniu dobra. Ukazuje nám, že utrpenie môže byť aj nespravodlivé, avšak nie vždy potrebujeme pochopiť, prečo druhý človek trpí, no vždy sme povolaní snažiť sa trpiacemu pomôcť. Ježiš ukazuje, že práve život pre druhých je naplnením zmyslu života a taký človek môže zažívať nebo už tu na zemi. No na druhej strane Ježiš stále zdôrazňuje, že nebo je darom, ktorý si nemôžeme zaslúžiť, ktorý môžeme iba prijať. A práve tu myšlienka reinkarnácie ponúka opačný pohľad. Človek sa totiž musí stať dokonalým pomocou vlastného úsilia. Má na to dostatok času, avšak pokiaľ dokonalý nebude, nebo dosiahnuť nemôže.

Počas štúdia teológie, som mal naivnú predstavu, že ako kňaz budem podstatne lepší, budem mať viac cností a menej hriechov a postupne budem smerovať k dokonalosti. No teraz vidím, že to vôbec nie je také jednoduché. Napriek túžbe a snahe, človek mnoho-krát padne. Avšak učenie Ježiša Krista mi dáva ďaleko väčšiu nádej o nebi, ako učenie o reinkarnácii, pretože od Ježiša môžem nebo dostať ako dar, a nemusím byť najprv dokonalým.

Peter Fillo

Peter Fillo

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som kňaz, rehoľník a misionár, ktorý najprv vyštudoval informatiku. Momentálne pôsobím na Filipínach na Univerzite San Carlos v meste Cebu, kde sa venujem pastorácii študentov. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu